Mýtus č.1: Sme všežravci, jesť mäso je pre nás prirodzené!

Autor: Monika Chlebničanová | 29.2.2016 o 23:13 | Karma článku: 1,81 | Prečítané:  495x

Fakt: Ľudia sú anatomicky a fyziologicky bylinožravci. Tvrdiť, že človek je prirodzeným mäsožravcom je úplne iracionálne.

Stačí si len zbežne porovnať anatómiu a fyziológiu pravého mäsožravca a človeka – typ chrupu, tvar zubov, enzymatický obsah slín, ph žalúdka, dĺžka čriev, nechty namiesto drápov (viď nasledujúca tabuľka).

*Dĺžka tela meraná od krku ku konečníku, ako u ostatných živočíchov

Vedci sa však často zhodujú na definícii človeka ako všežravca

Avšak čo naozaj znamená byť všežravcom? Nie, byť všežravcom to neznamená  50% rastlinná strava a 50% živočíšna. Ľudia sú najčastejšie prirovnávaní k šimpanzom, našim najbližším príbuzným, s ktorými zdieľame 99% identickej DNA. Šimpanzy sú všežravce, ale 95-99% ich jedálnička tvorí výhradne rastlinná strava, zvyšok predstavujú najmä termity. Súčasná nadmerná konzumácia mäsa a živočíšnych produktov sa nedá porovnať so stravou žiadneho nám príbuzného všežravca v prírode. Zvieratá najviac podobná ľudom prijímajú takmer výlučne rastlinnú stravu, živočíšnu zložku predstavuje prevažne hmyz.

Naši predkovia boli takmer výhradne vegetariáni

Objavenie ohňa síce umožnilo zredukovať nákazy a zahubiť parazity v mäse, oheň však nespravil z človeka mäsožravca, iba našim predkom umožnil prežiť obdobia chudobné na dostatok rastlinnej stravy, keďže objavenie cielenej poľnohospodárskej výroby malo iba prísť.

Až donedávna si len hŕstka najbohatších ľudí mohla dovoliť chovať, zabíjať a konzumovať zvieratá pre mäso, zatiaľ čo väčšina populácie prijímala skoro výhradne rastlinnú stravu. Až na prelome 20-teho storočia, s nástupom veľkochovov a masívnej konzumácie mäsa a živočíšnych výrobkov, stretávame sa prvýkrát hromadne s  civilizačnými ochoreniami – obezitou, srcovo-cievnymi ochoreniami, rakovinou (oveľa menej častými v krajinách s prevládajúcim vegetariánskym/vegánskym spôsobom stravovania*). Od polovice 20-teho storočia sa spotreba mäsa takmer zdvojnásobila. V súčasnej dobe sa stalo mäso relatívne lacnou a ľahko dostupnou potravinou. Veľmi otázne sú však jeho dopady na naše zdravie (viď mýtus o zdraví a konzumácii mäsa), i potreba jeho konzumácie samotnej (vid mýtus o nedostatku proteínov, vitamínov a minerálov v rastlinnej strave).

*napríklad až 40% populácie Indov sú striktní vegetariáni; konzumáciu mäsa zakazujú i niektoré svetové náboženstvá – hinduizmus (3. najrozšírenejšie náboženstvo sveta), budhizmus (4.), mormóni, jainisti, adventisti 7.dna, atď.

Nedostatočná túžba pojedať zvieratá vcelku

Praví mäsožravci (a všežravci) vylučujú sliny pri samotnom pohľade na korisť prípadne mršinu. Ľudia nie. Sme zvyknutí konzumovať iba časti zvieracích tiel, ideálne ak sú priemyselne spracované a úhľadne zabalené. Zatiaľ čo pri prirodzených mäsožravcoch sa stretávame s radosťou z lovu, spomeňme napríklad mačku hrajúcu sa so svojou korisťou, a pojedaním surového mäsa, človek zabíjajúci zviera holými rukami a pochutnávajúci si na jeho surovom mäse, prípadne človek slintajúci nad prejdenými telami zvierat popri diaľnici, je skôr považovaný za psychicky narušeného. Prevažnej väčšine ľudí pripadajú už iba samotné zábery na zaživa trhané ryčiace zviera odporné až poburujúce, prepínajú na iný program, a to najmä počas jedla. Ľudia teda postrádaju nie len fyzickú charakteristiku mäsožravcov, ale aj ich lovecké a predátorské inštinkty.

Čo naštartovalo rozvoj ľudského mozgu?

Niektorí kritici vegánstva sa odvolávajú na tvrdenie, že začlenenie mäsa do stravy raného človeka naštartovalo evolučný proces nadobudnutia vyššej mozgovej kapacity a inteligencie samotnej, v porovnaní s ostatnými živočíšnymi druhmi. (Zaujímavé, že skutočné mäsožravce ako vlky a levy rovnako nebenefitovali zo svojho jedálnička a musia sa i naďalej pretĺkať životom s malými mozgami.) Najnovšie štúdiá však zastávajú úplne opačný názor – a to, že práve rastlinná strava je zodpovedná za spomínanú evolučnú iskru. Napríklad výrazný rozvoj pamäte pre zapamätanie si presných lokalít obľúbených stromov, najkratšej cesty medzi nimi a časového harmonogramu ich plodenia, zásadne favorizovali človeka v rámci prežitia i budúceho rozvoja. V posledných rokoch sa dokonca špekuluje, že varenie a konzumácia škrobu (molekula syntetizovaná výlučne rastlinami) naštartovalo spomínaný evolučný proces, a že práve ľudská schopnosť tráviť škroby, môže vysvetľovať náš úspech na planéte Zem. V porovnaní s primátmi, ľudský genóm obsahuje mnohonásobne vyšší počet kópií génu zodpovedného za rozklad a trávenie na škroby bohatej potravy. A práve príjem týchto extra kalórií mohol byt kľúčový pre rozvoj väčšej mozgovej kapacity. Taktiež je dôležité si uvedomiť, že nervové bunky, ktoré využívajú dvojnásobné množstvo energie ako ktorýkoľvek iný typ buniek v tele, fungujú výhradne na glukóze, nie na proteínoch či tukoch. Navyše, z dôvodu, že neuróny nie sú schopné skladovať zásoby glukózy vo forme glykogénu (zásobná forma sacharidov), musia prijímať glukózu z krvného obehu kontinuálne, 24 hodín denne, 7 dní v týždni. A pretože ľudský organizmus musí „nasýtiť“ mnohonásobne vyššie množstvo nervových buniek ako gorilí či šimpanzí organizmus, je pre nás vysoký príjem sacharidov v potrave najjednoduchšou formou získavania dostatku „energie pre mozog“ (v ľudskom tele však funguje i mechanizmus tzv. glukoneogenézi – procesu novotvorby glukózy z necukrových substrátov, napr. aminokyselín). Ďalším nezanedbateľným aspektom v rozvoji ľudskej inteligencie bol jednoznačne objav ohňa. Naši dávni predkovia iste ani netušili, aký významný dopad bude mať uvarenie mäsa alebo zeleniny na ohni pre ich ďalší vývoj. Podľa mnohých vedcov objav ohňa a na ňom upravenej potravy spôsobil prudký nárast rozvoja nášho mozgu a zároveň zmenšenie čeľuste i zubov – varená potrava je totiž ľahšie stráviteľná, s čím súvisí zvýšený príjem energie za kratší čas. Navyše takúto potravu nie je potrebné pracne trhať zubami.

Nech je už teda pravda akákoľvek, obhajovať dnešnú konzumáciu mäsa kvôli udalostiam spred viac ako milióna rokov nie je ani racionálne, a už vôbec nie presvedčivo vedecky podložené.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?