Mýtus č.2: Mlieko je zdravé, jeho konzumácia je prirodzená a zdraviu prospešná

Autor: Monika Chlebničanová | 1.3.2016 o 1:00 | Karma článku: 2,26 | Prečítané:  387x

Fakt: Pitie mlieka v dospelosti nie je ani prirodzené ani potrebné. Práve naopak, konzumácia mlieka má na náš organizmus veľmi nepriaznivý dopad!

Telo žiadneho dospelého tvora tejto planéty nie je stavané na príjem mlieka, my ľudia nie sme žiadnou výnimkou. Len mláďatá cicavcov, vrátane ľudských detí, majú dostatočne vyvinuté enzymatické štiepenie mlieka a jeho trávenie a vstrebávanie v tráviacom trakte.  Človek prirodzene stráca schopnosť tráviť materské mlieko vo veku 2-5 rokov, znižuje sa množstvo a účinnosť tráviacich enzýmov. Možnosť tráviť mlieko v dospelom veku  nie je nič iné, iba geneticky vypestovaná schopnosť populácie západného sveta. Indiáni, pôvodní obyvatelia Ameriky, nie sú schopní tráviť mlieko vôbec  - trpia tzv. intoleranciou laktózy, tj. mliečneho cukru. Až 90% populácie Ázie a takmer 100% pôvodných afrických kmeňov  je laktóza intolerantných. No i v západnom svete, USA a Európa, trpia intoleranciou laktózy 3 z 10tich obyvateľov. Tieto závratné čísla jasne poukazujú na fakt, že ľudské telo nie je a nikdy nebolo stvorené na konzumáciu akéhokoľvek mlieka v dospelom veku.

Kravské mlieko je pre ľudský konzum obzvlášť nevhodné, obsahuje kravské rastové hormóny a má približne trikrát vyšší obsah proteínov ako ľudské mlieko. To všetko z neho robí ideálny pokrm pre rýchly rast teliat, nie však potravinu pre ľudskú spotrebu. Navyše sa procesom pasterizácie zničí väčšina v mlieku obsiahnutých enzýmov, vitamínov a minerálov. A práve tieto enzýmy hrajú kľúčovú rolu pri trávení mliečneho proteínu a cukru. Okolo 75% celosvetovej populácie je neschopných tráviť laktózu.

Mlieko a vápnik – aká je pravda?

Ďalší mýtus o mlieku pozná hádam každý: „Pi mlieko, aby si mal dostatok vápnika!“ V skutočnosti však mlieko spôsobuje pravý opak, organizmus odvápňuje!

Ako je to vôbec možné pri takom vysokom obsahu vápnika v mlieku?

Keď ľudia konzumujú akúkoľvek stravu bohatú na živočíšnu bielkovinu, vrátane mlieka, pH nášho tela sa výrazne okysľuje – ide o tzv. silne kyselinotvorné potraviny. Vápnik v skutočnosti neutralizuje kyseliny v našom tele a jeho prevažná väčšina je uskladnená práve v kostiach. Po vstrebaní živočíšnych proteínov z tráviaceho traktu je teda vápnik vyplavovaný z kostí, aby plnil svoju úlohu neutralizovať vzniknuté kyslé prostredie. Problém však nastáva po tom, ako si vápnik splní svoju funkciu – spolu s kyselinami je vylúčený obličkami a močom opúšťa naše telo – čo vedie k samotnému deficitu vápniku a vzniku osteoporózy.

Navyše je procesom homogenizácie a pasterizácie mlieko ochudobňované o vitamíny a vápnik – v krajinách s vysokou spotrebou mliečnych výrobkov je i najvyššia prevalencia výskytu osteoporózy.

Mlieko a alergie

Náš imunitný systém prirodzene rozpoznáva proteín telu vlastný a cudzí, prijatý v potrave. Obrovské množstvo a variabilita prijímaného živočíšneho proteínu však často vedie k poruchám imunitného systému – k jeho prehnaným reakciám – tzv. alergiám. Práve preto sa začína o mlieku uvažovať ako o jednom z hlavných vinníkov súčasného rapídneho nárastu alergií, intolerancií a autoimunitných ochorení. Zatiaľ čo v minulosti prijímali ľudia mlieko od jednej-dvoch kráv, chovaných na dvore za domov, v súčasnej dobe sa v jednom jeho litri z obchodu nachádza zmes mlieka od desiatok tisícov kráv z veľkochovu. Takýto rozmanitý príjem proteínov, ktoré sa prirodzene správajú ako antigény a imunitný systém ich vyhodnocuje a reaguje na ne, nestíha naše telo spracovávať. Imunitný systém tak stráca kontrolu nad našim organizmom i sebou samotným.

A čo ešte mlieko obsahuje?

Kravám sú na urýchlenie rastu a zvýšenie produkcie rutinne podávané steroidy a hormóny, ktoré po prechode do mlieka a jeho konzumácii spôsobujú v ľudskom organizme hormonálne disbalancie, vedúce k mnohým zdravotným komplikáciám, vrátane zvýšenej tvorby akné u tínedžerov i dospelých. Toxické pesticídy z krmiva sa taktiež dostávajú do mlieka a sú nevedomky konzumované spotrebiteľmi, rovnako ako mnohé bežne používané liečivá vrátane antibiotík. Pre svoj obsah cholesterolu a nasýtených tukov nie je mlieko vhodnou súčasťou diét a výrazne sa podieľa na stúpajúcom trende obezity západnej populácie.

Kravu treba dojiť, inak by ju roztrhlo – alebo ako krava mlieko (ne)dáva

So získavaním živočíšnych produktov sú navyše ešte i dnes spojené mnohé nejasnosti a mylné predstavy vedúce k skresleným názorom. Konkrétne u mlieka existuje medzi ľuďmi prekvapivo malá informovanosť o jeho pôvode. Nie každý napríklad vie, že krava mlieko len tak „nedáva“, ale rovnako ako u ostatných cicavcov, vrátane človeka, sa mlieko vytvára v tele samice vplyvom hormonálnych zmien po určitú dobu po pôrode.

K tvorbe mlieka je teda potrebné teľa. Kravy sa oplodňujú výhradne umelou insemináciou a po pôrode sa teľa po prvom napití od matky oddeľuje – ďalej je kŕmené zmesou mlieka, vody a veľmi skoro prechádza na pevnú stravu. Všetko ostatné mlieko sa kravám vydája a je určené pre ľudskú spotrebu. Mliečne plemená kráv sa nehodia na dlhodobý výkrm, preto sa mladé býky, ktorí, prirodzene, mlieko nikdy dávať nebudú, posielajú na jatky vo veľmi mladom veku (podobná situácia nastáva i v chove hydiny – ihneď po vyliahnutí sú malí kohúti oddelení od samíc, ktoré sa vychovajú na budúce nosnice, zatiaľ čo samce sú bezodkladne pomletí na mäso, keďže kohútov nie je možné zaradiť do znáškového procesu).

Sú to stroje na mlieko

Súčasné mliečne plemená kráv sú právom označované ako „stroje na mlieko“ – sú geneticky upravované aby produkovali 10x viac mlieka ako je pre ne prirodzené (40-60 litrov denne!). Dojnice sú však túto ohromnú zaťaž pre organizmus schopné zvládať len 4-5 rokov, potom sa ich produkcia mlieka výrazne znižuje a absolútne vyčerpané zvieratá sú posielané na jatky. Kravy sa v skutočnosti priemerne dožívajú veku 25 rokov!

(pre vegánske alternatívy mlieka a mliečnych výrobkov – viď mýtus č.4 o pestrej strave)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?