Mýtus č.8: Kvôli sóji sa ničia pralesy

Autor: Monika Chlebničanová | 3.3.2016 o 5:12 | Karma článku: 2,05 | Prečítané:  329x

Fakt: 80% všetkej, celosvetovo vypestovanej sóje skončí ako potrava pre hospodárske zvieratá a až 86% odlesňovanej plochy amazonského pralesa sa využíva na pestovanie krmiva.

Okolo 20% svetovej populácie, tj. viac ako 1,4 miliardy ľudí, by mohlo byť nasýtených obilím a sójou, ktorá sa využíva na výkrm dobytka iba na území USA!

Pre životné prostredie

Produkcia živočíšnych výrobkov má značný dopad na životné prostredie – od plodín a vody potrebnej na výkrm zvierat, cez ich ustajnenie a transport, až po spracovanie vzniknutého odpadu. Živočíšna výroba sa zásadne podieľa na procese odlesňovania pralesov a strát prirodzeného životného prostredia voľne žijúcich zvierat.

Veľkochovy hospodárskych zvierat, najmä dobytka, sa v súčasnej dobe podieľajú na tvorbe emisných skleníkových plynov – a to v trikrát väčšej miere ako celosvetová doprava dohromady! (A nejde len o flatulanciu dobytka, pri ktorej sa do ovzdušia dostáva značné množstvo metánu.)

Je teda zaujímavé sledovať, akou veľkou mierou pôsobí spôsob nášho stravovania na životné prostredie. Už len samotným vynechaním mäsa z jedálničku mnohonásobne znížime svoj osobný dopad životné prostredie. Len pre predstavu, na vypestovanie 1 kg obilia je potrebných 30 litrov vody, na „výrobu“ 1 kg hovädzieho mäsa sa spotrebuje 5800 litrov (skoro 200x viac!), ktorých časť sa ďalej vracia späť do spodných i povrchových vôd a pôdy, silne znečistená. Prevažná väčšina spotrebovanej vody je voda pitná – zo zákona používaná k napájaniu zvierat (krava vypije 80-150 litrov denne) a v priebehu celého procesu „výroby“ a spracovania mlieka. V USA sa viac ako polovica všetkej využitej pitnej vody spotrebuje len na produkciu hovädzieho mäsa. Faktom tiež je, že výroba mliečnych produktov má oveľa výraznejší dopad na životné prostredie, ako produkcia mäsa a mäsových výrobkov samotných.

Na druhej strane, vegánska strava vykazuje výrazne nižšiu spotrebu plodín i vody a zároveň  mnohonásobne nižšiu spotrebu fosílnych palív. A pretože početnosť ľudskej populácie neustále stúpa, je jedálniček založený výhradne na rastlinných produktoch považovaný za jediný efektívny a dlhodobo udržateľný spôsob stravovania.

Pre ľudí

Vegánstvo nepredstavuje jasnú voľbu iba v spojitosti s ochranou životného prostredia, je i voľbou číslo jeden v možnostiach nasýtenia ľudskej populácie.

800 miliónov ľudí hladuje, 20 miliónov ročne umiera na podvýživu (každých 5 sekúnd umrie na podvýživu jedno dieťa)

Z jedného akru pôdy je pri rastlinnej výrobe až 10x vyšší zisk proteínov ako pri živočíšnej výrobe. Je to z dôvodu obrovskej straty proteínov pri premene veľkého množstva krmiva na mäso jatočných zvierat (kravy sa vykrmujú do hmotnosti 500-700 kg, ktorú dosahujú vo veku 15-17 mesiacov). Zatiaľ čo denne milióny ľudí trpí hladom, ohromné množstvá vypestovaných plodín putujú do veľkochovov ako krmivá pre hospodárske zvieratá. Ak by sme tieto potraviny využili priamo pre ľudskú spotrebu, zasýtili by sme päťkrát viac ľudí pri dodržaní rovnakej energetickej hodnoty.

Vegánstvo je teda najjednoduchší spôsob, ako sa postaviť proti neefektívnemu a nespravodlivému západnému potravinovému systému, ktorého negatívne dopady pociťujú najmä najchudobnejší ľudia sveta.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?